Čarovný les v Andrejkinej izbičke
V malom mestečku, kde sa ulice kľukatili ako potôčiky a domy stáli tesne vedľa seba ako stromy v hustom lese, bývala v jednom útulnom dome malá Andrejka so svojimi rodičmi. Jej izbička, umiestnená na poschodí s výhľadom na záhradu plnú kvetov, bola síce pekná a útulná, ale niečo jej chýbalo – tá iskra, ktorá by ju premenila na skutočne výnimočné miesto, kde by sa fantázia mohla rozletieť do všetkých strán ako vtáčiky na jar.
Biele steny Andrejkinej izbičky pôsobili chladne a prázdno, akoby na nich chýbal príbeh, ktorý by im vdýchol život. Keď večer ležala vo svojej ružovej postieľke s obrázkami princezien, často sa zadívala na tie holé steny a cítila zvláštnu prázdnotu, ktorá sa jej usádzala hlboko v srdiečku. Jej izbička bola síce plná hračiek – bábiky sedeli v rade na poličke, plyšové medvedíky sa túlili v kúte a farebné kocky boli úhľadne uložené v drevenej krabici pod oknom – no predsa len, nebola čarovná tak, ako si to malé dievčatko predstavovalo vo svojich snoch.
Biele steny Andrejkinej izbičky
Jedného slnečného popoludnia, keď sa lúče slnka predierali cez oblaky ako zlaté stužky, navštívila Andrejka svoju najlepšiu kamarátku Emku, ktorá bývala len tri domy od nej. Emka bola veselé dievčatko s vrkočmi a jamkami v lícach, ktoré sa objavili vždy, keď sa usmiala. Keď Andrejka vošla do jej izby, zostala stáť s otvorenými ústami a srdce jej poskočilo od úžasu.
Emkine steny neboli prázdne a biele ako tie jej – boli plné farebných nálepiek, ktoré premenili celú miestnosť na rozprávkovú krajinu. Pestrofarebné kvietky sa nakláňali v neviditeľnom vánku, motýliky s dúhovými krídlami akoby poletovali medzi nimi a malé zvieratká – zajačiky, líšky a veveričky – akoby tancovali po celej miestnosti v radostnom kruhu.
„Ocino mi ich kúpil minulý týždeň na internete v e-shope,“ vysvetlila Emka hrdo, keď si všimla Andrejkin ohromený výraz. Jej oči žiarili šťastím, keď dodala: „Teraz sa cítim, akoby som každý večer zaspávala v rozprávkovom lese plnom zázrakov a tajomstiev!“
Čarovný les v Andrejkinej izbičke
Celý zvyšok návštevy sa Andrejka nevedela sústrediť na hru s bábikami, ktorú jej Emka navrhla. Jej myšlienky sa stále vracali k tým čarovným nálepkám, ktoré dokázali premeniť obyčajnú izbu na miesto plné fantázie a dobrodružstva. Aj keď sa snažila pôsobiť veselo, jej srdiečko túžilo po rovnakej kráse, akú videla u kamarátky.
Keď sa vrátila domov, bola nezvyčajne tichá. Pri večeri len mechanicky posúvala hrášok po tanieri a odpovedala jednoslabične na otázky rodičov o tom, ako sa mala u Emky. Jej myseľ bola plná farebných obrázkov, ktoré videla na stenách kamarátkinho príbytku.
Keď ju mamička večer ukladala do postieľky a začala čítať jej obľúbenú rozprávku o lesných zvieratkách, ktoré spoločne našli stratený poklad, Andrejka zrazu prerušila čítanie. Jej malé srdiečko už nedokázalo udržať túžbu, ktorá v ňom horela od návštevy u Emky.
„Mamička,“ zašepkala tichučko, akoby sa bála, že jej slová môžu narušiť večerný pokoj, „mohla by som aj ja mať také krásne nálepky na stenu ako má Emka? Také so zvieratkami z lesa, s kvietkami a motýlikmi? Moja izbička je taká prázdna a smutná… Každý večer sa pozerám na biele steny a predstavujem si, že by tam mohlo byť niečo krásne, niečo, čo by mi rozprávalo príbehy.“
Čarovný les v Andrejkinej izbičke
Mamička odložila knihu rozprávok a pozorne sa zadívala do Andrejkiných očí, v ktorých sa odrážala túžba po kúsku čarovného sveta. Usmiala sa a nežne pohladila svoju dcérku po jemných vláskoch, ktoré sa jej vlnili okolo tváričky ako zlaté potôčiky. Svoju dcérku milovala nadovšetko na svete a chcela, aby jej detstvo bolo plné krásnych zážitkov a spomienok, ktoré si ponesie so sebou po celý život. Vedela, že detská fantázia potrebuje krídla, aby mohla lietať, potrebuje priestor, aby sa mohla rozvinúť do plnej krásy.
„Zajtra sa pozrieme na ineternet do toho e-shopu a spolu vyberieme tie najkrajšie nálepky, aké len nájdeme,“ sľúbila mamička s láskavým úsmevom. „Tvoja izbička sa premení na najčarovnejší les, aký si kedy videla, plný zvieratiek, ktoré budú strážiť tvoje sny a sprevádzať ťa do krajiny fantázie.“
Andrejka od radosti nemohla zaspať
Andrejka od radosti nemohla zaspať. Jej srdiečko bilo ako malý bubienok a myšlienky sa jej rojili v hlavičke ako včielky okolo kvetov. Predstavovala si, aké zvieratká budú zdobiť jej steny – možno hrdé líšky s huňatými chvostíkmi, plaché srnky s veľkými očami, roztomilé zajačiky s dlhými uškami alebo šikovné veveričky s nadýchanými chvostíkmi? Možno tam budú aj vtáčiky, ktoré jej budú spievať, keď sa bude prebúdzať, alebo sovy, ktoré budú strážiť jej sny, keď bude spať?
Nasledujúce ráno sa Andrejka zobudila skôr ako zvyčajne. Slnečné lúče sa práve začínali predierať cez záclony a maľovať na podlahe zlatisté obrazce. Vyskočila z postele a utekala do kuchyne, kde mamička pripravovala raňajky. Celé dopoludnie nemohla myslieť na nič iné, len na to, ako budú vyzerať jej nové nálepky a ako premenia jej izbičku na čarovné miesto.
Po obede sa si konečne mamička našla čas a pripojila sa na internet. Našla e-shop na ktorom boli nálepky od výmyslu sveta. Ani si nevedeli vybrať. V e-shope bolo nálepiek neúrekom. Andrejka s mamičkou klikli ihneď na kolónku s nálepkami. Bolo ich tam toľko, že nevedela, ktoré si vybrať – princezné, víly, vzducholode, dinosaury… ale jej oči sa ihneď upriamili na veľký nápis „Les plný zvieratiek„.
Čarovný les v Andrejkinej izbičke
Na obale boli vyobrazené všetky zvieratká, o ktorých snívala – líšky, srnky, zajačiky, veveričky, ale aj medvede, vlky, sovy a mnoho ďalších. Boli tam aj stromy, kríky, kvety, huby a dokonca aj malý potôčik s rybkami. Andrejka si bola istá, že presne toto chce mať na stenách svojej izbičky.
„Toto je ono, mamička!“ zvolala nadšene a ukázala na balík. „Toto je presne to, čo som chcela!“
Mamička sa usmiala a objednala balík nálepok. Bol naozaj krásny a obsahoval dostatok nálepiek na to, aby pokryli celú Andrejkinu izbičku.
Andrejka nemohla vydržať od nedočkavosti keď išli pre nálepky do boxu kuriérov. V aute neustále otvárala tašku a nazerala dovnútra, akoby sa bála, že nálepky zmiznú. Keď konečne dorazili domov, vybehla po schodoch do svojej izbičky a čakala, kým mamička príde za ňou.
Mamička rozložila všetky nálepky na koberec a spolu začali plánovať, kam ktoré zvieratko umiestnia. Bolo to ako skladanie obrovského puzzle, kde každý kúsok mal svoje presné miesto.
Tu bude veľký dub
„Tu bude veľký dub,“ ukazovala mamička na stenu oproti postieľke, „a okolo neho môžeme dať veveričky, ktoré zbierajú oriešky, a zajačiky, ktoré sa hrajú v jeho tieni.“
„A tu bude potôčik s rybkami!“ výskala Andrejka, ukazujúc na prázdny priestor pri okne. „A vedľa neho môžu stáť srnky, ktoré sa prišli napiť!“
Celé popoludnie spolu lepili nálepky na steny. Postupne sa biela izbička menila na čarovný les plný života a farieb. Z jedného kúta vykúkala zvedavá líška s huňatým chvostom, z druhého plaché srnky s veľkými, nevinými očami. Na veľkom dube sedeli múdre sovy a pod ním sa hrali malé zajačiky na naháňačku. Pri potôčiku stáli majestátne jelene a z kríkov vykúkali roztomilé ježkovia s jabĺčkami napichnutými na pichliačoch.
Každá nálepka bola umiestnená s láskou a starostlivosťou, každé zvieratko malo svoj príbeh, ktorý Andrejka okamžite začala vymýšľať. Líška sa volala Ryška a bola najšikovnejšou líškou v celom lese. Srnka sa volala Bambi a mala malé srnčiatko menom Bodka. Sova na strome bola múdra pani učiteľka, ktorá učila všetky zvieratká čítať a písať.
Keď skončili, Andrejka stála uprostred izby a nemohla uveriť vlastným očiam. Jej izbička sa premenila na rozprávkový les plný života a farieb! Už to nebola tá istá miestnosť s prázdnymi bielymi stenami – teraz to bol čarovný svet, kde sa mohla každý večer stratiť vo svojej fantázii.
Čarovný les v Andrejkinej izbičke
„Ďakujem, mamička!“ zvolala a objala ju pevne okolo krku, cítiac, ako jej srdiečko prekypuje vďačnosťou a láskou. „Je to najkrajšia izbička na svete! Teraz budem mať každú noc tie najkrajšie sny!“
Mamička ju nežne objala a pocítila, ako jej do očí vstúpili slzy dojatia. Vidieť svoje dieťa takéto šťastné bolo tým najkrajším darom, aký si mohla priať. „Som rada, že sa ti páči, srdiečko,“ zašepkala jej do vláskov. „Teraz máš svoj vlastný čarovný les, kde môžeš zažívať dobrodružstvá každý deň.“
Od toho dňa sa Andrejka tešila na každý večer, keď mohla ísť do svojej čarovnej izbičky. Pred spaním si vymýšľala príbehy o zvieratkách na stenách, ktoré ožívali v jej predstavách. Raz to bol príbeh o tom, ako líška Ryška a zajačik Ušiačik našli v lese stratený poklad, inokedy o tom, ako múdra sova učila malé vtáčiky lietať, alebo o tom, ako všetky zvieratká spoločne zachránili les pred zlým drevorubačom.
Jej fantázia sa rozvíjala každým dňom ako kvet, ktorý sa otvára slnečným lúčom. V škôlke začala kresliť krásne obrázky lesných zvieratiek a rozprávať ostatným deťom príbehy, ktoré si vymyslela. Pani učiteľka sa čudovala, odkiaľ berie toľko nápadov a fantázie. Jej kresby boli plné detailov a farieb, akoby naozaj videla ten les, o ktorom rozprávala.
Andrejka má neuveriteľnú predstavivosť
„Andrejka má neuveriteľnú predstavivosť,“ povedala jedného dňa pani učiteľka jej mamičke, keď si prišla po dcérku do škôlky. „Jej príbehy o lesných zvieratkách sú také živé a podrobné, že aj ostatné deti ich milujú a vždy ju prosia, aby im rozprávala ďalšie a ďalšie.“
Mamička s úsmevom sledovala, ako sa jej dcérka mení a rozvíja. Vedela, že tých pár nálepiek na stene bolo tou najlepšou investíciou, akú kedy urobila. Andrejkina fantázia dostala krídla a jej detstvo sa naplnilo krásnymi spomienkami, ktoré si bude pamätať celý život.
A tak sa z obyčajnej izbičky stal čarovný les, kde každý večer ožívali nové príbehy a dobrodružstvá. Kde sa malé dievčatko mohlo stratiť vo svojej fantázii a objavovať nové svety. Kde sa sny stávali skutočnosťou a kde bolo všetko možné. Všetko vďaka nálepkám, ktoré priniesli do Andrejkinho sveta kúsok čarovnej prírody, kúsok lesa plného tajomstiev a zázrakov, ktorý sa stal jej útočiskom, jej vlastným malým kráľovstvom, kde vládla ona a jej fantázia.
