Čarovná premena izbičky

Čarovná premena izbičky sa stala v jeden zdanlivo obyčajný jarný deň, keď slnečné lúče prenikali cez záclony a maľovali na podlahe zlatisté obrazce, sa Liliina izbička začala meniť spôsobom, ktorý by si malé dievčatko nikdy nedokázalo predstaviť ani vo svojich najodvážnejších snoch. 

Vzduch v miestnosti akoby zrazu zvonivo pulzoval očakávaním, keď sa dvere pomaly otvorili a v nich sa objavila mamička s tajomným balíčkom zavinutým v lesklom farebnom papieri a s úsmevom, ktorý prezrádzal, že sa chystá niečo výnimočné.

Mám pre teba prekvapenie, moja malá princezná,“ zašepkala mamička hlasom plným lásky a vzrušenia, zatiaľ čo jej oči žiarili ako dve hviezdy na nočnej oblohe.

Lili, ktorej srdiečko začalo biť rýchlejšie ako krídla kolibríka, natiahla svoje drobné rúčky k balíčku s takou nedočkavosťou, že sa jej prstíky mierne chveli. Keď konečne prekonala všetky vrstvy pestrofarebného papiera a odhalila obsah, jej oči sa rozžiarili úžasom a radosťou, akoby v nich niekto zapálil tisíce drobných svetielok.

Neboli to len obyčajné nálepky, aké možno vidieť v každom obchode – bol to poklad hodný malej princeznej! Na farebných hárkoch sa trblietali nádherné princezné v trblietavých šatách, éterické víly s priehľadnými krídelkami, majestátne jednorožce s dúhovými hrivami a – čo bolo najúžasnejšie – hviezdy a mesiačiky, ktoré dokázali v tme svietiť ako skutočné nebeské telesá na nočnej oblohe.

Mamička, sú nádherné! vykríkla Lili 

„Mamička, sú nádherné!“ vykríkla Lili hlasom rozochveným od vzrušenia, zatiaľ čo jej prstíky už nedočkavo prechádzali po lesklých obrázkoch, akoby sa ich chceli dotknúť a uistiť sa, že sú skutočné a nie len výplodom jej bujnej fantázie, ktorá ju často unášala do vzdialených svetov plných zázrakov a kúziel.

Spoločne s mamičkou, ktorej tvár žiarila šťastím z dcérkinej radosti, začali premieňať obyčajnú detskú izbičku na rozprávkové kráľovstvo. Nad Liliinu posteľ s ružovým baldachýnom priletela celá rodinka pestrofarebných motýlikov s krídelkami posiatymi drobnými trblietavými bodkami, ktoré sa v slnečnom svetle menili na miniatúrne dúhy. 

Na stenu oproti posteli, kde predtým bola len jednoduchá biela plocha, postupne vyrástol majestátny čarovný strom s konármi siahajúcimi až k stropu a listami, ktoré akoby šumeli tajomné príbehy z dávnych čias. Pri okne, cez ktoré do izby prúdilo svetlo nového dňa, sa usadila roztomilá rodinka múdrych sovičiek s veľkými, zvedavými očami, ktoré akoby sledovali každý Liliin pohyb s láskavým porozumením a ochranou.

Pozri, mamička! Moja izba je teraz ako v rozprávke!

„Pozri, mamička! Moja izba je teraz ako v rozprávke!“ výskala Lili nadšene, točiac sa dokola uprostred izbičky s rozpaženými rukami ako malá baletka, zatiaľ čo jej dlhé hnedé vlásky tancovali vo vzduchu a jej smiech zvonil ako najkrajšia melódia, aká kedy v tejto izbe zaznela. Jej oči, veľké a plné úžasu, skákali z jednej nálepky na druhú, akoby sa snažili zapamätať si každý detail tohto nového čarovného sveta, ktorý sa zrodil z lásky a predstavivosti.

Keď sa deň prehupol do večera a slnko sa pomaly ukladalo na odpočinok za horizontom, nastala ďalšia magická chvíľa, na ktorú Lili čakala s napätím a vzrušením. Mamička jemne zhasla svetlo a izba sa na okamih ponorila do tmy, aby vzápätí ožila novým, tajomným svitom. Hviezdy a mesiačiky na strope začali jemne svietiť mäkkým, upokojujúcim svetlom, vytvárajúc na strope súkromnú hviezdnu oblohu, pod ktorou Lili zaspávala s úsmevom na perách, obklopená svojimi novými priateľmi, ktorí nad ňou držali tichú stráž.

Odvtedy každý večer pred spaním, keď sa izba ponorila do príjemného prítmia a len hviezdy na strope vysielali svoje jemné svetlo, Lili ležala na svojej postieľke a vymýšľala neuveriteľné príbehy o svojich nálepkových kamarátoch. Jej fantázia, uvoľnená a povzbudená novým prostredím, letela do výšin ako vták, ktorý práve objavil, že má krídla. 

V jej predstavách princezné z nálepiek usporadúvali veľkolepé plesy, na ktorých tancovali s jednorožcami, víly lietali z jedného konca izby na druhý, prinášajúc sny a želania, a múdre sovičky pri okne rozprávali prastaré príbehy o lesoch a horách, ktoré videli počas svojich nočných letov.

Také malé nálepky, obyčajné kúsky papiera s lepiacou vrstvou, a predsa dokázali priniesť toľko radosti, toľko farieb, toľko života do jednej detskej izbičky. Z obyčajného priestoru sa stal čarovný svet plný dobrodružstiev a tajomstiev, kde sa hranice medzi skutočnosťou a fantáziou rozplývali ako ranná hmla a kde sa sny stávali skutočnosťou s každým novým príbehom, ktorý si Lili vymyslela. A možno, len možno, keď Lili v noci pokojne spala, jej nálepkoví priatelia skutočne ožívali a prežívali vlastné dobrodružstvá, čakajúc na ráno, kedy ich malá kamarátka opäť prebudí svojou nekonečnou predstavivosťou a láskou k zázrakom.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ďalšie články