Ondrejov vesmírny sen
Ondrej mal len desať rokov, ale jeho srdce už dávno patrilo hviezdam. Každý deň po škole sa ponáhľal domov, aby sa mohol pripojiť na živé prenosy z kamier umiestnených na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Sledoval, ako sa Zem majestátne otáča pod ním, ako sa striedajú deň a noc, a ako astronauti vznášajúci sa v beztiažovom stave vykonávajú svoje každodenné úlohy.
Jeho izba bola plná kníh o vesmíre, modelov rakiet a plagátov s planétami. Rodičia ho v jeho záľube podporovali, ale nikdy si nemysleli, že by to mohlo prerásť do niečoho väčšieho. Ondrej však o svojej budúcnosti nemal pochybnosti – jedného dňa bude kozmonaut, bude sa vznášať medzi hviezdami a skúmať nekonečné tajomstvá vesmíru.
Jedného večera, keď jeho otec surfoval po internete, narazil na reklamu, ktorá ho okamžite zaujala. Bola to stránka firmy, ktorá vyrábala veľkoformátové nálepky na stenu s vesmírnou tematikou. Neveril vlastným očiam – realistické planéty, hviezdy, asteroidy a dokonca aj postavy kozmonautov v životnej veľkosti. Otec sa usmial a bez váhania klikol na tlačidlo „Objednať“.
Ondrejov sen o Vesmíre
O týždeň neskôr, keď bol Ondrej v škole, prišiel balík. Otec ho schoval a čakal na správny moment. Keď sa Ondrej vrátil zo školy, otec ho požiadal, aby mu pomohol s niečím v jeho izbe. „Čo je to?“ spýtal sa Ondrej, keď zbadal veľký balík opretý o stenu. „Otvor ho a uvidíš,“ odpovedal otec s tajomným úsmevom.
Ondrej rozbalil balík a jeho oči sa rozšírili údivom. Pred ním ležali obrovské nálepky planét, hviezd, rakiet a kozmonautov. Bol taký nadšený, že nemohol ani prehovoriť. Jeho oči žiarili šťastím a úsmev mu rozžiaril celú tvár.
„Ďakujem, ocko! Ďakujem, ďakujem, ďakujem!“ vykríkol nakoniec a objal otca tak silno, ako len mohol.
Celé popoludnie strávili lepením nálepiek na steny Ondrejovej izby. Veľký Saturn sa vznášal nad jeho posteľou, Jupiter s jeho červenou škvrnou dominoval oproti dverám, a Zem s Mesiacom boli umiestnené tak, aby na ne videl hneď, ako sa ráno zobudí. Medzi planétami sa vznášali kozmonauti, rakety štartovali z podlahy smerom k stropu a hviezdy svietili v tme vďaka špeciálnej fosforeskujúcej farbe.
Keď skončili, Ondrej stál uprostred izby a pomaly sa otáčal, aby si vychutnal každý detail. Jeho izba sa premenila na vesmírnu stanicu, na miesto, kde sa mohol cítiť ako skutočný kozmonaut ešte predtým, než sa ním naozaj stane.
Ondrejov sen o Vesmíre
„Tak toto som si ani zďaleka nepredstavoval,“ povedal otec, keď videl výsledok ich práce. „Je to ešte krajšie, než ukazovali na obrázkoch.“
Ondrej sa vrhol otcovi do náručia. „Je to najlepší darček na svete,“ zašepkal. „Teraz sa budem každý večer cítiť, akoby som už bol tam hore.“
Tú noc Ondrej nemohol zaspať. Ležal v posteli, pozeral na svietiace hviezdy na strope a planéty okolo seba. Cítil sa, akoby už teraz mal splnené všetky svoje túžby. Vedel, že cesta k tomu, aby sa stal kozmonautom, bude dlhá a náročná, ale teraz, s vesmírom priamo v jeho izbe, sa mu ten sen zdal bližšie než kedykoľvek predtým.
A jeho otec? Ten stál vo dverách, pozoroval svojho syna a cítil, ako mu srdce prekypuje láskou a hrdosťou. Možno to boli len nálepky na stene, ale pre Ondreja to bol celý vesmír. A pre otca neexistoval krajší pohľad než vidieť, ako sa sny jeho syna začínajú napĺňať..
